Supraventrikulárna tachykardia

Supraventrikulárne tachykardie majú až na výnimky celkovo nezávažnú prognózu, a to najmä ak nie je známe iné významné ochorenie srdca. Ťažkosti a symptómy plynú z vysokej tepovej frekvencie, ktorá môže zriedkavo viesť až ku kolapsovým stavom.

Čo je to supraventrikulárna tachykardia?

Fyziologická (kľudová) tepová frekvencia sa pohybuje medzi 60-100/minútu.
Za supraventrikulárnu tachykardiu (skr. SVT) označujeme stav, keď dochádza k náhlemu vzostupu tepovej frekvencie nad 100/minútu (bežne nad 150-200/minútu). Stav veľmi často začína z plného zdravia úplne neočakávane, trvá sekundy, minúty aj desiatky minút a končí spontánne, náhle. V kardiológii rozlišujeme veľké množstvo rôznych SVT. V drvivej väčšine prípadov ide o nezávažné poruchy rytmu, ktoré svojich nositeľov len obťažujú a sú nepríjemné – rýchly tep, búšenie srdca, dýchavičnosť, závraty až stavy pred kolapsom.

Čo je príčinou supraventrikulárnej tachykardie?

Veľmi zjednodušene je princípom abnormálna aktivácia srdcových predsiení. Niektoré predispozície môžu byť vrodené, iné vznikajú počas života. Supraventrikulárne tachykardie sa vyskytujú v každom veku a častejšie sú zistené u žien. Prvé epizódy búšenia srdca môžu byť už u adolescentov.

Aké sú riziká supraventrikulárnej tachykardie?

Supraventrikulárne tachykardie majú až na výnimky celkovo nezávažnú prognózu, a to najmä ak nie je známe iné významné ochorenie srdca. Ťažkosti a symptómy plynú z vysokej tepovej frekvencie, ktorá môže zriedkavo viesť až ku kolapsovým stavom.

Aká je liečba supraventrikulárnej tachykardie?

Liečbu možno rozdeliť na akútnu, to je v čase rýchlo bežiacej poruchy srdcového rytmu – od rôznych tzv. vagových manévrov po aplikáciu špeciálnych liekov do žily na zastavenie arytmie, a na liečbu chronickú, ktorá spočíva v odstránení poruchy rytmu pomocou špeciálnych katétrov (odborne katetrizačná ablácia). Táto liečba je bezpečná a má veľmi vysokú dlhodobú úspešnosť.

Čo môžem robiť, ak mi bola zistená supraventrikulárna tachykardia?

O náleze je vhodné informovať svojho ošetrujúceho lekára, prípadne kardiológa. Ten, na základe dokumentovaného EKG záznamu a ťažkostí pacienta, zvolí optimálny postup liečby vrátane napr. indikácie ku katetrizačnej ablacií.

danger

Ak sa v akomkoľvek ohľade necítite dobre, zvážte okamžitú konzultáciu s lekárom bez ohľadu na výsledok merania Kardi Ai. Výsledok zaznamenaného EKG z hrudného pásu nemožno v žiadnom prípade použiť na odhalenie infarktu myokardu či všeobecne zhoršenie cievneho zásobenia srdca. Negatívny nález nič nevypovedá o dôvode prípadných bolestí na hrudi.